Tenerife

Krásne spomienky spred 2 rokov na novembrovú dovolenku na jednom z Kanárskych ostrovov na Fuerteventure ma lákali, aby som si to zopakovala zas. A tak som začala poctivo surfovať na internete a zháňať zaujímavosti o jednotlivých Kanárskych ostrovoch. Najskôr padla voľba na susedný ostrov Fuerteventury – ostrov Lanzarote. Moja voľba sa zmenila, keď som sa dočítala, že na Tenerife sa nachádza najvyšší bod Atlantiku a Španielska zároveň. A keďže máme radi aktívnu dovolenku s pobytom vo výškach, tak to rozhodlo a začala som zháňať cenovo dostupný zájazd. Po vyplatení zájazdu som už len odpočítavala dni do odletu.
Tenerife je najväčším z Kanárskych ostrovov a má rozlohu 2034 km2. Geológovia vysvetľujú vznik ostrova sopečným výbuchom, ktorý spojil tri ostrovy v jeden. Hlavným mestom ostrova je Santa Cruz de Tenerife. Tenerife sa kvôli príjemnému celoročnému počasiu prezýva ako „ostrov večnej jari”. Bohatá fauna a flóra nás uchváti skoro všetkými vegetačnými pásmami.Na ostrovoch rastú borovice, mandle, palmy, oleandre, vresovec, banánovníky, pínie. Z 1400 vyšších rastlín je endemických asi 140 a nenájdeme ich nikde inde. Symbolom ostrova je endemická rastlina Tajinaste Rojo v angličtine označovaná ako Tower of Jewels (veža šperkov ), ktorá dosahuje výšku cez 3 metre. Vyzerá ako vysoký kaktus s kopcom malých kvietkov. Zároveň sa tu nachádzajú rôzne jašterice, vtáky, motýle, či chrobáky, ktoré nájdeme len na tomto ostrove.

Tenerife - panorama

Prišiel deň D a nasadli sme vo Viedni na lietadlo smer Tenerife. Let prebehol vporiadku a na letisku Tenerife Sur Reina Sofia sme hneď zriešili auto z požičovne, čo sme si zarezervovali. Zpočiatku z lacnej záležitosti za prenájom auta na 11 dní sa vykľula drahšia verzia. Raz darmo sú šikovní obchodníci a na ich šokovú terapiu sme neboli pripravení. Pôvodne sme mali zarezerované auto fiat Panda za 117 €. Obchodníčka nám však ponúkla, že je voľný nový Ford Fiesta s doplatkom 15 €. Poviete si, že veď tá suma nestojí za reč a budeme mať väčšie auto. Potom však prišlo k tomu, či chceme auto pripoistiť, lebo v základnom poplatku nie je takmer nič poistené. A keďže Španieli sú temperamentní šoféri, tak sme to nechceli riskovať a doplatili sme ďalších 66 €. Ale to ešte nebol koniec. Tetuška nám povedala, že auto dostaneme s plnou nádržou a máme ho vrátiť s prázdnou s tým, že za plnú nádrž nám účtuje 68 €. Nuž kedže sme nevedeli, koľko litrov benzínu do Fiesty vôjde a nemali sme ani poňatia, koľko stojí aktuálne 95tka, tak nám neostalo nič iné ako zaplatiť. Aké však bolo naše prekvapenie, keď sme pri ďalšom tankovaní za plnú nádrž zaplatili 40 €. Do budúcna už vieme, že rozhodne nebudeme súhlasiť s tým, aby sa vracalo auto s prázdnou nádržou. Zatiaľ sme vždy pri jeho požičaní dostali auto s plnou, vrátili ho s plnou a nič sa neúčtovalo. Tak šikovníci nás kus natiahli, ale poučili sme sa do budúcna. Asi potrebovali riešiť španielsku krízu.

Tenerife 1 small

Po vybavení formalít s autom z požičovne sme zamierili smer hotel Catalonia Punta Del Rey, ktorý sme mali na východnom pobreží v malom mestečku Las Caletillas. Po ubytovaní a vybalení sme sa porozhliadli po okolí. Hotel bol vzdialený 14 km od hlavného mesta Santa Cruz De Tenerife. Zhruba 3 kilometre severne od hlavného mesta sa vraj nachádza najkrašia pláž ostrova Playa de las Teresitas a tak sme sa tam vybrali ešte v ten istý deň. Prišlo však sklamanie, pretože táto pláž sa nachádza hneď za priemyselnou zónou, pričom oproti pláži kotvili nákladné lode, čo nie je rozhodne romantický pohľad. Pláž ako taká je na prvý pohľad veľmi pekná s dovezeným svetlým saharským pieskom s palmami a zeleným zálivom. Čo nám však prekážalo bola blízka rafinérka s priemyslenou zónou. Rozhodne to nie je pláž na konci sveta, kde sa cítite ako stroskotanec. Rozčarovaní sme sa vrátili na hotel a plánovali, kam vyrazíme v ďalší deň.

Tenerife - cesty

Po perfektných raňajkách, kde sa podávali aj palacinky, či šampanské sme vyrazili smer juh opáčiť dajakú prírodnejšiu divokejšiu pláž. A podarilo sa. Našli sme malú pláž s čiernym pieskom účupenú medzi útesmi neďaleko mestečka El Medano. Pár ľudí so super vlnami a kľudným prostredím navodilo konečne tú pravú dovolenkovú atmosféru. Táto pláž sa nakoniec stala mojou najobľúbenejšou a asi aj najkrajšou. Po pár dňoch sme zistili, že nájsť peknú prírodnú piesočnatú pláž bez ľudí je na Tenerife oproti Fuerteventure dosť veľký problém. Celkovo je Tenerife husto zastavaný ostrov. Najviac pláží je na juhu v oblasti Playa de las Americas, ktoré sú lemované banánovníkovými plantážami. Ide však o komerčné pláže plné ľudí, lehátok, barov, reštaurácií a chýbalo nám tam to pravé ticho, kde okrem šumenia vetra a vĺn oceánu nič nepočuť. Po prejdení komerčného juhu sme došli na juhozápad, kde sa nachádzajú 500 metrové čarovné útesy Los Gigantes. V tomto mieste sa oplatí zastaviť, okúpať sa na malej tmavej pláži priamo pri 500 metrových útesoch a zakúpiť si lístok na výlet loďou okolo útesov spojených s pozorovaním delfínov, či kúpaním sa v šírom Atlantiku. Pri návrate loďkou nás sprevádzali čajky, ktoré sme kŕmili zvyškami jedla, čo sme na lodi nezjedli. Toto miesto nás tak zaujalo, že sme sa rozhodli ísť pozrieť útesy Los Gigantes aj zo západnej strany od majáka Faro de Teno. Aké však bolo naše prekvapenie, keď pár kilometrov od majáka bola značka zákaz vjazdu pre všetky vozidlá. Zastali sme a začali rozhutovať, čo urobíme. Veď sme sa netrepali na druhý koniec ostrova len preto, aby sme sa tesne pred cieľom otočili. A tak sme to riskli. Už po pár metroch sme pochopili, prečo tam ten zákaz vjazdu bol. Cesta sa tiahla pod strmými útesmi, kde sa vďaka erózii sypali šutre a niektoré aj pekne veľké na to, aby sa z nášho auta stala konzerva. A tak Dano pridal, aby sme nebezpečnú zónu rýchlo prešli a za pár minút sme boli v cieli pri majáku Faro de Teno. Napodiv sme neboli sami, kto sa rozhodol zariskovať, lebo sa tam nachádzalo zo 10 áut. Raz darmo ľudská zvedavosť nepozná hraníc. Našťastie sme na to nedoplatili a bezpečne sme opustili nebezpečnú zónu. V tejto oblasti sa vo vnútrozemí nachádza čarovná bývalá pirátska dedinka Masca. Je učupená medzi skalnými masívmi na jednom strmom hrebeni pohoria Teno. Rozhodne túto dedinku odporúčam navštíviť, aj keď cesta k nej je „zaslúžená“. Ide o 180 stupňové serpetíny v strmom svahu, pričom cesta je úzka a treba sa modliť, aby ste v protismere nestretli väčšie auto, či autobus, ako sa to podarilo nám. Neostalo iné ako sklápať speťáky a posunúť sa autom až na úplný okraj, čo vo mne vyvolávalo hrôzu, keď som pozrela smerom dole. Ale zdarne sme prežili a mohli plánovať ďalší deň.

Tenerife 2 small

Po výletoch na juhozápade ostrova sme sa rozhodli podniknúť výlet na sever do oblasti pralesa Anaga. Tam nás privítalo chladné a zamračené počasie s len 12°C. Ide o zelenú kopcovitú oblasť v nadmorskej výške cca 1000 metrov plnú hustých lesov s množstvom chránených vtákov a rastlín, kadiaľ vedie len kľukatá cestička s pár výhľadmi na celý ostrov. Je to miesto čarovné, konečne kus panenské, kde ľudská ruka zasiahla najmenej z celého ostrova. Pobyt v tejto oblasti sme zakončili výstupom k majáku Faro de Anaga. Tento výlet spočiatku vyzeral ako brnkačka, ktorú zmákneme do hodinky. Došli sme do dedinky Chamorga, kde skončila cesta a trebalo ísť po vlastných. Šípka ukazovala, že náš cieľ maják Anaga by mal byť vzdialený cca 3 km. Poviete si, že za 30 minút to musíte dať. Aké bolo naše prekvapenie, keď po hodine šľapania v kopcoch pomedzi kaktusy, opuncie a kríky sme vystúpali na hrebeň, skadiaľ sa nám objavil výhľad na drsný skalný ostrovček v oceáne nazývaný Roque de Tierra so vzdialeným malým bielym bodom, čo mal byť náš maják.To sme vedeli, že nás čaká ešte ďalšia hodinka, kým sa k nemu dostaneme. A tak sme sa začali rozhodovať, či to neotočíme, nakoľko fučal tam neskutočne silný nárazový vietor, ktorý so sebou prinášal zo severu daždivé mraky. Nakoniec sme sa rozhodli, že pôjdeme ďalej. Keď sme sa blížili k majáku, už sme mali dážď za chrbtom a tak ani dúha, ktorá sa spravila nad majákom nás nepotešila. Nemali sme so sebou nič proti dažďu a nehovoriac o tom, že ani naše sandálky neboli bohvie aká obuv na to, že sa hýbeme v skalnatom šmykľavom teréne. Prietrž bola krátka avšak intenzívna a tak sme zmokli do nitky. Potom nám vyšlo slniečko a tak sme začali po ceste nazad obsychať. Nestihla som spomenúť, že ako dobre, že máme oblečenie z rýchlo schnúceho materiálu a že sme už pomaly suchí, keď sa spustila druhá časť prehánok. A tak nám neostalo nič ako sa predierať cukrovou trstinou lemovanou roklinou s vodopádikmi nazad. Po 4 hodinách sme zdarne došli k autu unavení a zmoknutí. Neviem španielske mierky sú zvláštne, lebo tak dlho som ešte nešla „6“ kilometrov. Pravdepodobne to merali vzdušnou čiarou :-). Táto túra bola však dobrou prípravou na výstup na najvyšší bod ostrova Pico del Teide s nadmorskou výškou 3718 metrov, čo bolo našim hlavným lákadlom ostrova. Táto sopka vrhá najväčší tieň na more na svete. Pokiaľ sa chcete dostať až na úplný vrchol tejto sopky, tak si musíte vybaviť povolenie cez internet na stránke http://www.reservasparquesnacionales.es.

Tenerife - Anaga

Povolenie sme dostali na 12.11.2012 hneď ráno na 9 hodinu, pričom túru musíte zrealizovať do 2 hodín. Ideálne je si vybrať hneď ranný výstup, keď je na vrchole ešte málo ľudí a ani na lanovku nie je fronta. V deň nášho výstupu na Teide nás pri hoteli prekvapilo škaredé upršané počasie s hmlou a vetrom. Povedali sme si, že sa aspoň prejdeme autom k lanovke na Teide a uvidíme ako to tam bude vyzerať. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme sa dostali autom nad 2000 metrov a čakalo na nás slnko s modrou oblohou a mrakmi pod nami. Čakalo nás už len 500 výškových metrov k stanici lanovky, kde sme zaparkovali auto. O 9 hod sme nasadli na prvú lanovku a za 10 minút sme prekonali 1000 výškových metrov a razom sme sa ocitli v nadmorskej výške 3500 metrov. Potom už len necelých 200 výškových metrov po vlastných a najvyšší bod Atlantiku aj Španielska bol náš. Výstup trval zhruba 30 minút avšak bolo to náročné z hľadiska nadmorskej výšky, kde je už len 50 % kyslíka oproti moru. Cestu nám zároveň znepríjemňoval silný nárazový vietor a výpary síry. Na vrchole bolo len okolo 0°C a po ceste sme objavili aj cencúlik, čiže v noci tam zjavne mrzlo. Denná teplota sa môže vyšplhať na 36°C a v noci následne môže klesnúť až na – 16°C. Ani sneh v danej oblasti nie je nič výnimočné, tak sa treba obliecť ako na zimný výstup. Ak Vám bude teplo, tak môžete zhadzovať vrchné vrstvy oblečenia. Z vrcholu krátera je nádherný výhľad na okolité Kanárske ostrovy učupené v Atlantiku.

Tenerife - vrcholova panorama

Následne nás čakal len rýchly zostup k autu. Tam sme sa rozhodli, že nakoľko sa nám tam páči, tak pod Teide ešte zostaneme a urobíme si výlet v jej okolí. Celý národný park Teide predstavuje mesačnú krajinu s nádhernými skalnými útvarmi červenkastej farby, kde sme si pripadali ako na Marse. Vybrali sme sa do oblasti The Roques de Garcia. Ide o túru v nadmorskej výške 2200 metrov v dĺžke 4,3 km. Okruh okolo skál trvá 2,5 hodiny a ponúka neskutočné pohľady na zvláštne tvary skál. K najzaujímavejším patrí skala Roque Cinchado s výškou 27 metrov v pozadí, ktorej sa vypína vrchol Teide. Vyzerá ako stojaci kvapeľ stalagmit. Za zmienku ešte stojí skalné okno El Zapatito de la Reina alebo výhľad na La Catedral. Je dobré navštíviť tento park aj pred západom slnka, kedy sa Vám naskytnú úžasné pohľady na farby a tiene okolitých skál a hrebeňov. Po ceste nazad sme sa zastavili ešte pri astronomickom observatóriu de Izana. Ide o biele vežičky postavené na hrebeni, ktoré s kontrastným modrým nebom vyzerajú úžasne.

Tenerife 3 small

Po dňoch strávených spoznávaním prírodných krás ostrova sme sa rozhodli navštíviť Loro park. Ide o botanicko – zoologickú záhradu, ktorá sa nachádza v mestečku Puerto de la Cruz. Obdivovať tu môžete veľa druhov zvierat, napr. bielych tigrov, goríl, krokodýlov, pelikánov, alebo pestrofarebné papagáje takmer z celého sveta. Tomuto parku patria viaceré prvenstvá : najdlhší bazén s delfínmi v Európe, najväčšia vnútorná exhibícia pre tučniakov na svete, najdlhší žraločí tunel v Európe, najväčšia Thajská dedina mimo Thajska a jediné miesto v Európe s cvičenými kosatkami. Park je tak veľký, že sa tam v pohode zabudnete na celý deň.

Kto uprednostňuje šmýkalky, tak nech navštívi Siam park. Ide o najnovší vodný park v Európe s rozlohu 185,000 m2 s 28 toboganmi. K najadrenalínovejšej šmýkalke patrí The Tower of Power, kde sa šmýkate kolmo k zemi z výšky 28 metrov. Zaujímavý môže byť aj bazén s 3 metrovými vlnami. Tento park sme však už bohužiaľ nestihli navštíviť.

Mnoho turistov tiež smeruje k najstaršiemu a najväčšiemu dračiemu stromu v Icod de los Vinos a ani my sme neboli výnimka. Tento strom je starý 1000 až 2000 rokov a vyteká z neho miazga, ktorá vyzerá ako krv a má liečivé účinky. Obvod kmeňa je 6 metrov. Dračí strom je aj výnimočný tým, že nemá letokruhy a aj preto sa ťažko odhaduje jeho vek.

Na ostrove sa tiež nachádzaju pyramídy Güímar. V danej lokalite stojí šesť obdĺžníkových pyramíd z lávového kameňa. Pri stavbe neboli použité žiadne spojivá. Odborníci datovali pôvod stavieb do 19. storočia, avšak ich štruktúra pripomína omnoho staršie aztécké a mayské pyramídy v Mexiku. Aj preto tam v súčasnosti prebiehajú vedecké bádania ohľadom určenia ich skutočného veku. Nás osobne tieto pyramídy ničím neuchvátili a preto sme ľutovali predraženého vstupného, ktoré sme tam nechali. Tobôž pokiaľ miestny nevedia, či tie pyramídy majú aj historickú hodnotu, tak by sa tam nemalo vyberať vstupné. Najnižší poplatok, za ktorý sa dostanete dnu je 11 € a za tú cenu nič dohromady zaujímavé neuvidíte.

11 dní zbehlo ako nič a zrazu sme boli na konci nášho pobytu a bolo sa treba zbaliť. A tak som sa ešte na rozlúčku namočila v oceáne a o 3 hodiny na to sme už leteli smer Slovensko. A ako by sme zhodnotili náš pobyt? Videli sme toho mnoho. V niečom sme sa sklamali, niečo nás ohúrilo, ale tak podstatné je, že sme domov došli živí a zdraví a spoznali sme ďalší nový kút našej krásnej zeme.

Pridaj komentár

Vaša emailová adresa nebude uverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.